Na margo "crowd" fan page-ov, sám som bol prekvapený ako niektoré vskutku samovoľne vznikajú a rastú.
Keď som pred rokmi začal hrať free idle hru Idle Wizard, len zopár vecí som začal zapisvoať na Wiki. A keď som sa po roku, či dvoch k hre vrátil a šiel sa pozrieť na wiki, bolo tam skoro 100 stránok užitočného a kvalitného obsahu.
Dnes je tam už 500+ stránok a ako aj vravíš, rastie to samovoľne a prirodzene a podiela sa na tom veľa ľudí a akosi si vedia porozumieť a neliezť do kapusty (silno pochybujem že ich niekto koordinuje/riadi)
https://idle-wizard.fandom.com/wiki/Idle_Wizard_WikiHra je už aj na Steame medzičasom (bola pôvodne len ako browser / web hra, našiel som ju na Kongragate.com... )
Ak by niekto vedel sledovať Steam štatistky (ak je to teda stále možné, lebo ako píšeš, SteamSpy sa pomenil, možno ešte funguje Steam Stats?), celkom by ma zaujímalo, či developeri na tom aj niečo zarobili. Na Kongregate vôbec netuším ako fungujú odmeny (viem že tam sú, ale či je to na základe klickov, viewov, alebo pozretých reklám... to netuším, takže sa ani nedovážim odhadnúť či na Kongragate developer zarobil 100, či 1000 či koľko EUR. No asi na tom nezbohatol počítam. )
Presne, veľmi vnímavo si odpozoroval, že smatoný kontent (kvlaita hry) a jej "dopilovanie" do dokonalosti, ziski nezvíši, dokonca môžeme aj uvažovať, že zníži.
Legend of Grimrock II som si dodnes nekúpil ani ja. Takže už ani starý dungeonista nedokáže byť aktívnim vlajkonosičom tohoto žánru.
Chvíľku tu bola nádej pred rokmi, keď online svetom dominovalo WoW, avšak mladšia generácia vnímala hráčov WoW ako čudných geekov a nerdov, z ktorých si skôr treba robiť srandu, než k nim vzhliadať. Prerušilo sa spoločenské puto a zrodila sa ďalšia stratená generácia, ktorá sa úplne nechala viesť AAA štúdiami. Tie presne vedeli ako aplikovať finty vzbudzujúce závislosť a okorenila to ešte aj sociálnym statusom, kontrolovanou propagáciou na skoro všetkých populárnych platformách.
Platia si yutuberov a streamerov všeobecne, lomcujú statusmi na FB. Kým statusy môžu mať akékoľvek, pochybujem že kupovať si youtuberov/streamerov je legálne (ak nič iné, tak nemorále)
Dnešný herný priemysel nepriamo vystihuje jeden investor z US, ktorý vstúpil do sveta PC hier, len aby po pár rokoch z neho vystúpil a vrátil sa späť k hracím automatom v Las Vegas. Akoby zanechal nevyslovený odkaz: "načo prestierať že v hrách ide o niečo viac, ako o obyčajné žmýchanie peňazí z ľudí."
Kým na indie sféru alebo kickstarter/crowd-funding je ľahko zanevrieť (aj ja, rovnako, už zaplatím len za niečo, čo viem reálne otestovať, alebo niekto otestoval za mňa, čomu ale tiež verím s rezervou), ale kým s týmto alternatívam som skeptický, AAA štúdiám sa vyslovene vyhýbam.
Z youtuberov sa do nich "obuje" len málokto a ešte menej ľudí ich nazýva pravým menom "ždímač peňazí z detí nelegálnymi cestami". Celkom vtipné je z času na čas si pozrieť Jima Sterlinga (ktorého tiež vlastne dehonestujú, že on si svojim vyhroteným názorom len spravil svoj trademark a pokračuje v tom len preto, že mu to udržuje divácku základňu --> príjem)
https://www.youtube.com/user/JimSterlingAle ak si uvedomíme, že big-tech "zožerie" každý úspešný titul a zničia ho len aby ho premenili na ďalší trhák plný microtransactions a in-game-purchases (či sú to Star Wars strielačky, fotbal, hokej, závodné hry ... alebo aj starý dobrý Counter Strike), vlastne môžeme cynicky konštatovať, že všetok ten pokles záujmu o RPG hry (rozumej "klasické"/starinky) tento žáner viac menej ochránil pred úplným prevalcovaním zo strany ziskuchtivého priemyslu. A len ho pošramotili individuálne nezdarené pokusy menších stúdií, ktoré dúfali že našli "dieru na trhu".
O tom Underworld remake-u som ani nevedel. Pritom Ultima Underworld 1, aj 2 som mal rád. Ale stále, ako aj samotný recenzent sucho poznamenal "lepšie menej ako nič", veď koľko ľudí investovalo do kickstarterov a nakoniec nemali nič... Ani neviem či sa vlastne tie peniaze vracajú.
Ja som ešte za čias slepej dôvery pre-purchase-oval MMX, Worlds of Magic, Star Trail a potom menej známe tituly ako HOBL2 (jedničku som poznal a veril som aj developerovi), či Low Magic Age. Dnes som chladný skeptik, a nie len že si počkám na plnú a otestovanú verziu, ale ešte aj sebecky čakám na zľavu.
Asi najťažšie bolo prekonať ten "Fear of being left out" element, kde cítite podvedmý tlak na zmysli a ten potláča racionálne myslenie. Mávame to všetci, je to ľudské, a ako deti tak aj dôchodcovia majú vo svete businessu položené "pasce" presne na tomto základe, nie len my, hlavná kúpischopná vrstva. (Asi aj v Čechách bol asi známy fenomén, keď dôchodcom ponúkali obed zadarmo, naložili do autobusu a potom im robili predajné divadlo s nastrčenými "agentami" a predávali im veci, ktoré nechceli a za smutno prehnané čiastky), u detí je týchto trikov nekonečno, od kinder vajíčok, po zberateľské balíčky /futbalistov, áut/ a dnes hier.
Pritom naletieť triku a byť kompulzívny kupujúci nie je to isté, a v tom je celé tajomstvo, človek je presvedčený "som úplne normálny a zdravý a racionálne mysliaci jedinec, ktorý vie čo chce a vie čo nechce." a zraz bum, má v ruke novú hru, ktorú vlastne nikdy nechcel.
Nič z toho mi ale nikdy nevedelo objasniť, prečo sa RPG hry stali najprv tak populárne a prečo potom tak tajomne zapadli do prachu všednosti, či dokonca opovrhovania. (Ako si hráčska komunita neváži WoW hráča, ale váži si Leage of Legends hráča, alebo CS hráča, či Starcraft, ktorím usporiadavajú turnaje a sponzorujú miliónovými výhrami a kontraktami)
Ja osobne to mám tiež také zahmlené. Sprvu som prepadol hrám všeobecne. Bolo mi fuk, či je to Dizzy, Duck Tales, Tuneller... neskôr Civilizácia, Wolfenstein. Ako plynuli roky, RPG som sa akosi vyhýbal. Na krúžku pogramovania som vo voľnom čase spustil Arena, ale k žánru ma to nedotiahlo. Kamarát mi zo Score CD odporučil demo Albionu a ja som sa čudoval, čo na tom vidí. Ukazoval mi MM6 (origoš CDčka) a bol sklamaný že nezamdlievam od úžasu. Požičal mi Baldur's Gate CD a pomaličky som začal RPG žáner prijímať. (To ešte bolo v časoch, čo som stále nevedel že RPG - role playing games, a bol som prekvapený keď som sa neskôr dozvedel, že to je vlastne akronym

)
BG ale bol postavený na DnD pravidlách, ktoré som vôbec neovládal a nechápal som prečo môj necromancer so 4 životmi stále zomiera.
Potom som sa dostal zase k Albionu a tentokrát ma to už záhadne chytilo. Vôbec neviem prečo, lebo skutočnú krásu Albionu som úplne "objal" až po dlhom hraní. Prečo som to ale dlho hral, netuším. Ako pribúdali odkazy na skutočnú históriu, poznačenú náhľadom autora, hra ma úplne pohltila a po pridaní úplne nenápadných detajlov sveta, kde v Iskai dedinke využívali huby na všetko, od záchoda po potravu, čím vytvorili technicky 100% ekologickú spoločnosť neprodukujúcu žiaden odpad... alebo keď sa zapodievali morálnymi aspektami reinkarnácie, hlavne tej, kde "ukradnete" nové telo, alebo záhadou okolo Agrima, ktorého nespútaná láske k prírode priviedla do úplne novej formy existenice, v ktorej komunikuje so všetkým živým. Alebo útek Keltov z Zeme pred "užívateľmi železa" (Rímska Ríša?) a spoločnosťou krásne vymodelovanou na nie tak živých dialógoch (napriek tomu že Albion má obrovskú textovú vybavenosť, stovky a stovky strán čistého textu, interakcia hráča so svetom bola viac-menej statická), v spojení s hudbou, grafikou sa atmosféra v mojich očiach vyzdvihla do dodnes nepokorených výšin.
Pritom ten stereotypný boj, ktorý bol navyše čistým click-festom /klikni na postavu, vyber si akciu, a na ďalšiu postavu... a ďalšie kolo odznova/, na malej šachovnici... nie že by malé štvorčekové bojiská boli neobvyklé, ale istotne to nebolo u mňa spojené s akciou a vášnivou zábavou.
Veľa otázok zostáva okolo RPG hier nezodpovedaných. Možno kedysi hráči boli ako vášnivý čitatelia: kúpili každú knihu a prečítali každú knihu (resp. hru), alebo hier bolo tak málo, že ľudia konzumovali vďačne všetko?
Ale nájsť rozhodujúci element, ktorý hráča zmení na verného fanúšika konkrétneho frenchise-u, to dodnes asi je umením, ktoré ovláda málokto.
Skôr sa tvorcovia triafajú, a dúfajú že nestrelia do šedého. Úprimne si myslím, že mnohé hry sa stali populárne náhodou, že s tým autori ani nerátali, rovnako ako projekt/titul, ktorý mal zožať svetový úspech sa stane šedým nezdarom.
Taký Albion má celkom málo fanúšikov, takže to čo oslovilo mňa, pre iného bolo obyčajným, ak nie vyslovene "neviditeľným".
Teraz hrám Wizardry 8 a aj keď je asi 20x, tak stále ma to baví. Preto som aj kupoval tie japonské klony ako Elminage alebo ešte viac odklonené hry New Tokyo Legacy, či Stranger of Sword City... ale za ten živý svet si neviem predstaviť ako by som do tej hry nalákal moje deti. Ten mikromanažment, to click-fest, tan trestajúci bojový systém (aj na Normal obtiažnosti) a dialógy akoby všetko bolo skrz hádanky, slovné hračky a hráč sa stáva testovacím subjektom na poli trpezlivosti a kombinatoriky (Už vidím ako v Tryntone decká prídu na to že musi kúpiť 4x Incense, potom po prečítaní obrázkovej knihy stáť pri plakete "Seventh bought" a vypiť mystery potion, ktorý tiež treba kúpiť a potom zjesť kvet, ktorý mali zobrať z lianov v inej miestnosti...a toho monológu pochopiť kde vlastne je Marten's Bluff, čo presne odtiaľ zobrať a kam presne to dať... s tým že sa v tom skrýva aj návod ku kľúčovému slovu (ak by aj ten idol našli a správne dovliekli späť to Tryntonu k shamanovi na 6th bought), pochybujem že by správne analyzovali text v Bluffe a abstrahovali keyword... úprimne... oni by sa ani len tej poslendej bulbinke obsahujúcej všetky tieto hinty nedostali, a v ďalšom rade by cestu do Martens Bluffu ani neprežili...
Tieto hry asi pre hŕstku z nás zostanú naše "známky", ako môj dedo zbieral známky a mne to bolo čudné a nudné, tak ja hrám hry, ktoré už novej generácií naháňajú strach a aj odpor.
Uznávam, že niektoré tituly majú svoj úspech, Divinity, Grimrock... je ich viac. Komerčný úspech. Ale sláva sa už nevráti.
Veď aj ja už mám problémy s retro dungeonmi vo Wizardry 8, ktoré vlastne by mali byť pre mňa malinou.
BTW, keď už sa spomínali stránky, strácajúce sa v mori internetu... táto stránka celkom pomohla
https://sorcerers.net/Games/Wizardry/Wizardry-8-Walkthrough/areas/cemetary-retro-dungeon.phpEDIT: pamätáte sa na Siege of Avalon? Vo viacerom bol celkom inovatívny, aj v tom, že si hráč dodatočne mal/mohol dokupovať ďalšie kapitoly. Neviem ako výhodné je to pre developera, ale pre mňa, hráča je to celkom fajn, mať prvú kapitolu zadarmo a za ďalšie platiť. Pre developera to asi bolo katastrofou, keď sa obhliadnem späť do histórie.
Spomínaný Spiderweb ma celkom milú stratégiu, kde ponúka hrateľné demo zadarmo (praktika stará ako hry) ale okrem dokúpenia plnej hry, si môžete kúpiť a guide, návod. Myslím, že RPG žáner je dosť o zákysoch (možno viac ako adventúry) a hrdý hráč by asi skôr zaplatil za pomôcku ako hľadal od inýhc hráčov. (omylom asi smerujem k pay-to-win, ktoré z duše neznášam a cítim sa teraz hlúpo... taký League of Angels 1, 2, 3 a pleáda podobných kúskov, ktoré bezostyšne pýtajú mesačne stovky, ak nie tisícky EUR, zo toho mi je fakt zle.)
Alebo pozná niekto Mordor, Ascenstion a podobne? To spektrum možností a kúziel a objavovania a zablúdenia a aj typického šokantného zahynutia bolo obrovské. Pritom hry sa stratili v temnote hernej histórie.
Kým Mordor by som si bral na Sibírsku pustatinu, kde rok nebudem mať internet ani telefón, Divininty Original Sin patrí do 20/20 u mňa (za 20 hodín prejdené, za 20 minút zabudnuté, prirodzene, môj názor nevypovedá o kvalite hry, je čisto subjektívny)